Skutočné, avšak dokumentačne nedoložiteľné, počiatky farnosti siahajú hlboko do 15.stroročia, keď sa formovala samotná obec. Obec vznikala na prelome 14. a 15. storočia vo vrcholiacom období valašsko – ruténskej kolonizácie. Prví osadníci boli kresťania východného (byzantského) obradu, čo predznamenalo aj náboženskú orientáciu farnosti pre budúcnosť.  

    Veriaci východného obradu v Uhorsku neboli spočiatku organizovaní do farností podľa latinskej cirkvi, ale boli pôvodne obsluhovaní mníchmi v kláštoroch. Zmenilo sa to formálnym uzatvorením Užhorodskej únie v r. 1646, keď sa zakladali farnosti, ktoré spadali pod správu Mukačevskej eparchie. Prvá dokumentačne doložiteľná zmienka o existencii farnosti Ruská Nová Ves je z r. 1705 v súvislosti s mukačevským biskupom De Camelisom. „V r. 1703 vypuklo proticisárske povstanie Františka II. Rákociho. Keď v r.1704 Mukačevo padlo do rúk jeho oddielov, De Camelis musel mesto opustiť... V marci r. 1705 sa uchýlil do exilu na faru v Ruskej Novej Vsi.“ ( Vasiľ, C., SJ – Gréckokatolíci). Mukačevská eparchia v 18. a začiatkom 19. stor. bola územne veľmi rozľahlá, spravovala 724 farností a 1660 filiálok s 541 963 veriacimi. Kôli zlepšeniu a uľahčeniu administrácie na žiadosť mukačevského biskupa Andreja Bačinského (1773 – 1809) ako aj kanonikov mukačevskej kapituly v r. 1787 cisár Jozef II rozhodol o vzniku Košického vikariátu, pod správu ktorého sa v rámci mukačavského biskupstva dostáva aj farnosť Ruská Nová Ves a ktorý sa stal základom samostatného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva. Zaiste aj vplyvom tejto udalosti v r. 1790 kráľovská stavebná komora, pravdepodobne na mieste starého dreveného chrámu dala postaviť nový murovaný chrám, ktorý stojí dodnes. Košický vikariát prestal existovať v r.1920, v r.1921 bolo zriadené Prešovské gréckokatolícke biskupstvo a od jeho vzniku je farnosť Ruská Nová Ves pod jeho správou.